PORCELÁN - ZNAČKY PORCELÁNU

V tomto článku Vám v stručnosti predstavíme historický vývoj porcelánu v rôznych krajinách.

Porcelán nie je kamenina. Na rozdiel od kameniny má porcelán črep spekaný a v slabej vrstve presvitá. Podl'a vypal'ovacej teploty sa delí porcelán na tvrdý a mäkký. Tvrdý čiže evrópsky porcelán má vypal'ovaciu teplotu 1350°C až 1500°C. K mäkkým porcelánom patrí porcelán ázijský s vypal'ovacou teplotou okolo 1300°C, anglický kostný s vypal'ovacou teplotou 1220°C až 1300°C a sintrovaný s vypal'ovacou teplotou okolo 1100°C.

Kolískou porcelánu je Čína, kde sa prvýkrát objavuje v 7. storočí za dynastie Tchang. V Evrópe, kam sa dostal cez Palestín za križiackych vojen, bol porcelán doslova vykompenzovaný zlatom. Bol obl'úbený nielen pre svou krásu, ale prisudzovala sa mu aj čarovná moc. Verilo sa napríklad, že porcelánová číška obsahujúca nápoj, do ktorého bol primiešaný jed, otrávený nápoj nestrpia a rozpadne sa. Ked' v roku 1295 priviezol Marco Polo o porceláne prvé, jasnejšie správy, začali sa objavovat' stále hojnejšie pokusy o jeho napodobenie. Väčšieho úspechu sa záujemcovia o porcelán dopracovali až koncom 17. storočia vo francúzskom Saint-Cloud, kde založili výrobu mäkkého sintrovaného porcelánu. Tvrdý porcelán vynašiel až v roku 1709 Johann Friedrich Bottger v Míšni. Hoci bolo tajomstvo porcelánu starostlivo strážené, rozšírila sa čoskoro jeho výroba do mnohých evrópskych krajín.

Rozdiely medzi niektorými druhmi porcelánu v závislosti od zloženia črepu.

Sintrovaný porcelán

Pâte tendre artificielle — pod týmto názvom bol od polovice 18. storočia vyrábaný svetoznámý franúzsky sintrovaný porcelán severský. Vynašiel ho však už v roku 1673 Louis Poterat z Rouenu a výrobu zahájil v roku 1695 Pierre Chicaneau v Saint-Cloud.
 
Zloženie črepu podl'a Pukalla bolo nasledovné: dusičnan draselný chlorid sodný síran hlinito-draselný uhličitan sodný síran vápenatý oxid kremičitý. Sintra sa premyje v horúcej vode a jemne zomelie. Do hotovej hmoty sa pridá tol'ko mazl'avého mydla alebo arabskej gumy, aby zmes získala potrebnú plastič-nost'. Napriek tomu je pomerne nel'ahké dobre ju spracovat' z vol'nej ruky. Preto sa formuje alebo leje do sadrových foriem, v ktorých sa ponechá úplne uschnút'. Přežah se páli až do úplného spečenia črepu, a to podl'a zloženia črepu pri teplote 1200°C až 1300°C. Aby sme predišli deformáciám, vypal'ujeme přežah zasypaný v kremennej múčke. Vypálený črep pokryjeme níz-kotavitel'nou olovnatou glazúrou a vypálíme približne na 1100°C. Glazúra musí obsahovat' vel'a lepidla, aby sa na dokonale nenasiakoavom črepe uchytila.

Anglický kostný porcelán (bone China)

Kostny porcelán bol pomenovaný podl'a hlavnej súčasti svojho črepu, ktorú tvorí kostný popol. Tento druh procelánu vynašiel v Anglicku v roku 1748 Thomas Frye. V roku 1790 ho zdokonalil a priemyselne využil Josiah Spode v Stoke-on-Trent. Prednost'ou porcelánu je silná priesvitnos', avšak jeho technické vlastnosti sa tvrdému porcelánu nerovnajú.

Přežah sa vypal'uje zasypaný kremennou múčkou pri teplote 1280°C až 1300°C, kým nedôjde k úplnému spečeniu črepu. Na črep sa aplikuje glazúra o zložení: živec, kyselina boritá, kremeň a plavená krieda.

Vypal'ovacia teplota glazúry je 1100°C až 1150°C. Okrem obvyklého spôsobu glazovania možno glazúru nanášat' tak, že predmet nastriekame lepivou olejovou vrstvou a poprášime práškovou glazúrou. Ak chceme získat' tenký črep, osustruhujeme suchú nádobu približne na polovicu pôvodnej sily črepu. Tento zpôsob je typický nielen pre kostný porcelán, ale aj pre Wedgwoodovu keramiku.

Biskvitový porcelán (parian)

Figurálna keramika sa v továrňach na kostný porcelán vyrábala z osobitnej hmoty, vypal'ované bez glazúry. Svojím vzhl'adom tento procelán piipomínal parský a carraský mramor, a preto sa mu niekedy tiež hovorí carrarský porcelán alebo parian. Prvýkrát bol vyrobený v Anglicku v Stoke-on-Trent v roku 1844 a používal sa najmä na kópie antických figúr. Názov biskvit (z francúzskeho biscuit — dvakrát pálený) vznikol podl'a technologického postupu pri výrobe figúr. Tie sú odliate do foriem, retušované a přežahnute. Potom sú preretušováne a znovu pálené v ostrom výpale (opät' bez glazúry). Aby sme predišli deformáciám v ohni, vypodložíme figúry výstužami zhotovenými z rovnakej hmoty ako figúry. Podl'a Pukalla obsahuje parian 60 % živca a 40 % kaolínu. Podl'a Segera je kodanský biskvitový porcelán zostavený z 45 % živca, 54 % kaolínu a 1 % mletého mramoru. Vypal'uje sa pri teplote 1300 °C.

V Anglicku existovala aj výroba farebného biskvitu (zafarbeného v hmote kovovými oxidmy). Ten býval zdobený bielov hmotou pomocou techniky nazvanej páte-sur-páte alebo porcelánovými emaily nanášanými na neglazovaný čriep (émaux sur biscuit).

Ostatné mäkké porcelány

Aj ked' Böttger rozlúštil tajomstvo porcelánu, neustávali snahy o nájdenie novej masy. Výrobcovia sa zaujímali o porcelán s nižšou vypal'ovacou teplotou, ktorý by podobne ako porcelán východoázijský umožňoval zdobenie s väčšími farebnými možnost'ami.

Seger​ov porcelán

Vel'mi priesvitný porcelán žltkastej farby vynašiel v roku 1880 Hermann August Seger (1839 — 1893), objavitel' „Segerových žáromerek“ (viz str. 189). Prísne tajný recept uverejnil neskôr sám Seger: 31 % Lótheinerova ílu, 39 % piesku, 30 % živca. Přežah sa vypal'oval pri teplote 950 °C, glazúra pri 1280 °C do 1300 °C.
 
Francúzska továreň v Sèvres zaviedla v tej dobe výrobu tzv. nového sevreského porcelánu (pâte nouvelle), ktorý sa skladal zo 40 dielov kaolínu, 35 dielov živca a 25 dielov kremeňa. Vypal'ovaný bol pri teplote 1280 °C.
 
Mäkké východoázijské porcelány
 
Vyrábajú sa z kaolínu bohatých na taviva. V porovnaní s tvrdým evrópskym porcelánom obsahujú ázijský porcelán menej hlinitých súčast'ou a viac živca aj kremeňa. V Číne a v Japonsku sa porcelán vytáča na kruhu z vol'nej ruky. To umožňuje jeho vysoká plastič-nost' zpôsobená v nemalej miere prítomnost'ou sl'udy. Špecialitou toho porcelánu je, že se glazuje na nevypálený črep a páli hned' v ostrom teple do 1280 °C.

Tvrdý porcelán

Tvrdý porcelán obsahuje 50 % kaolínu, 25 % kremeňa a 25 % živca. Z tejto zmesi sa zvyčajne vychádza pri zostavovaní novej hmoty. Podl'a vypáleného vzorku meníme pomery jednotlivých zložiek tak dlho, kým nezískame črep po všetkých stránkach dokonalý.
 
Porcelánová glazúra je zostavena z rovnakých surovín ako črep, avšak obsahuje viac taviv. V ohni vytvára tvrdú neoddelitel'nu vrstvu, pozvol'na splývajúce sa črepom. Tým sa líši od glazúr, určených pre niektoré druhy mäkkých porcelánov, ktoré leží na povrchu črepu ako povlak.
 
Porcelánové hmoty sa môžu zafarbit' oxidmy alebo sol'ami kovov. Mäkký porcelán má farebný register ovel'a bohatší ako tvrdý, ktorý je obmedzený výškou pálenia a redukčným prostredím.