PORCELÁN - ZNAČKY PORCELÁNU
Porcelán nie je kamenina. Na rozdiel od kameniny má porcelán črep spekaný a v slabej vrstve presvitá. Podl'a vypal'ovacej teploty sa delí porcelán na tvrdý a mäkký. Tvrdý čiže evrópsky porcelán má vypal'ovaciu teplotu 1350°C až 1500°C. K mäkkým porcelánom patrí porcelán ázijský s vypal'ovacou teplotou okolo 1300°C, anglický kostný s vypal'ovacou teplotou 1220°C až 1300°C a sintrovaný s vypal'ovacou teplotou okolo 1100°C.
Kolískou porcelánu je Čína, kde sa prvýkrát objavuje v 7. storočí za dynastie Tchang. V Evrópe, kam sa dostal cez Palestín za križiackych vojen, bol porcelán doslova vykompenzovaný zlatom. Bol obl'úbený nielen pre svou krásu, ale prisudzovala sa mu aj čarovná moc. Verilo sa napríklad, že porcelánová číška obsahujúca nápoj, do ktorého bol primiešaný jed, otrávený nápoj nestrpia a rozpadne sa. Ked' v roku 1295 priviezol Marco Polo o porceláne prvé, jasnejšie správy, začali sa objavovat' stále hojnejšie pokusy o jeho napodobenie. Väčšieho úspechu sa záujemcovia o porcelán dopracovali až koncom 17. storočia vo francúzskom Saint-Cloud, kde založili výrobu mäkkého sintrovaného porcelánu. Tvrdý porcelán vynašiel až v roku 1709 Johann Friedrich Bottger v Míšni. Hoci bolo tajomstvo porcelánu starostlivo strážené, rozšírila sa čoskoro jeho výroba do mnohých evrópskych krajín.
Sintrovaný porcelán
Anglický kostný porcelán (bone China)
Kostny porcelán bol pomenovaný podl'a hlavnej súčasti svojho črepu, ktorú tvorí kostný popol. Tento druh procelánu vynašiel v Anglicku v roku 1748 Thomas Frye. V roku 1790 ho zdokonalil a priemyselne využil Josiah Spode v Stoke-on-Trent. Prednost'ou porcelánu je silná priesvitnos', avšak jeho technické vlastnosti sa tvrdému porcelánu nerovnajú.
Přežah sa vypal'uje zasypaný kremennou múčkou pri teplote 1280°C až 1300°C, kým nedôjde k úplnému spečeniu črepu. Na črep sa aplikuje glazúra o zložení: živec, kyselina boritá, kremeň a plavená krieda.
Vypal'ovacia teplota glazúry je 1100°C až 1150°C. Okrem obvyklého spôsobu glazovania možno glazúru nanášat' tak, že predmet nastriekame lepivou olejovou vrstvou a poprášime práškovou glazúrou. Ak chceme získat' tenký črep, osustruhujeme suchú nádobu približne na polovicu pôvodnej sily črepu. Tento zpôsob je typický nielen pre kostný porcelán, ale aj pre Wedgwoodovu keramiku.
Biskvitový porcelán (parian)
Figurálna keramika sa v továrňach na kostný porcelán vyrábala z osobitnej hmoty, vypal'ované bez glazúry. Svojím vzhl'adom tento procelán piipomínal parský a carraský mramor, a preto sa mu niekedy tiež hovorí carrarský porcelán alebo parian. Prvýkrát bol vyrobený v Anglicku v Stoke-on-Trent v roku 1844 a používal sa najmä na kópie antických figúr. Názov biskvit (z francúzskeho biscuit — dvakrát pálený) vznikol podl'a technologického postupu pri výrobe figúr. Tie sú odliate do foriem, retušované a přežahnute. Potom sú preretušováne a znovu pálené v ostrom výpale (opät' bez glazúry). Aby sme predišli deformáciám v ohni, vypodložíme figúry výstužami zhotovenými z rovnakej hmoty ako figúry. Podl'a Pukalla obsahuje parian 60 % živca a 40 % kaolínu. Podl'a Segera je kodanský biskvitový porcelán zostavený z 45 % živca, 54 % kaolínu a 1 % mletého mramoru. Vypal'uje sa pri teplote 1300 °C.
V Anglicku existovala aj výroba farebného biskvitu (zafarbeného v hmote kovovými oxidmy). Ten býval zdobený bielov hmotou pomocou techniky nazvanej páte-sur-páte alebo porcelánovými emaily nanášanými na neglazovaný čriep (émaux sur biscuit).
Ostatné mäkké porcelány
Segerov porcelán
Tvrdý porcelán